UČITEĽ A ZVLÁDANIE STRESU

Nákupný košík:

V košíku máš 0 produktov.

Kurz:

Kategórie

Najpredávanejšie produkty

01	L-CARNITINE >CONCENTRATE 25 000 FORTE - sirup 500 ml
02	ACTI GLUCANE CONCENTRATE - sirup 600g, 25g denne
03	METASYN - 120 kapsúl a 750 mg, 4 kapsule denne
04	IMMUNO ACTIVIT - 60 tabliet a 1000 mg, 2 - 4 tablety denne
05	MAGNESIUM 400 FORTE - 10 ks a 1450 mg, 1 tableta denne

Články

Nové produkty

ANTISTRESS - 60 tabliet a 1000 mg, 2 tablety denne

Cena
€11,85

Detaily

Prihlásenie

OSOBNOSŤ UČITEĽA

Osobnosť učiteľa je kľúčom k úspechu jeho činnosti. Uplatnenie získaných odborných a pedagogických vedomostí a zručností závisí na osobných vlastnostiach učiteľa. Osobnosť učiteľa ovplyvňuje tiež charakter a kvalitu vzťahu so žiakmi, podmieňuje atmosféru v triede, podnecuje alebo tlmí záujem žiakov o predmet, ich prežívanie života v škole, rozvoj ich vedomostí aj celej osobnosti.

Prehľad vlastností úspešného učiteľa, ktorý vznikol zhrnutím viacerých empirických štúdií:

prispôsobivosť (príjemnosť, pružnosť, uvoľnenosť, zmysel pre humor)
uvážlivosť (sympatie, porozumenie, nesebeckosť)
ochota spolupracovať (láskavosť, srdečnosť)
emocionálna stabilita (sebakontrola, rovnováha)
etické cítenie
vyjadrovacie schopnosti (verbálna obratnosť a plynulosť, sčítanosť)
sila osobnosti (rozhodnosť, nezávislosť, presvedčivosť)
inteligencia
úsudok (predvídavosť, zdravý rozum)
objektivita (spravodlivosť, nestrannosť, otvorenosť)
osobná príťažlivosť
telesná energia (ctižiadosť, vitalita, vytrvalosť)
spoľahlivosť (poctivosť, zodpovednosť, presnosť)
nápaditosť (originalita, tvorivosť)
profesionálna úroveň (vedomosti oboru, širšia informovanosť)

Učiteľ, ktorý o sebe premýšľa a rozumie svojim potrebám, prianiam, obavám a úzkostiam, je schopný lepšie pochopiť aj svojich žiakov. V osobnosti dôležitú úlohu zohráva v učiteľovom živote adekvátne sebahodnotenie. Učitelia s negatívnym sebahodnotením sú neistý a majú chronicky zlú náladu. Sú pasívni, upadajú do agresie, prípadne striedajú autokratický a liberálny postup, čo má negatívny dopad na psychosomatické zdravie žiakov aj samotných učiteľov. Predpokladom stability osobnosti, schopnosti prežívať šťastie, akceptovať druhých ľudí a pôsobiť na nich je poznanie vlastných emócií a motívov a ich akceptovanie. Vyššia zrelosť a priaznivé pôsobenie na deti a mládež môžu byť dosiahnuté zhodou vnútorného prežívania s vonkajšími prejavmi.

Nemenej dôležitá je preto zrelosť učiteľovej osobnosti. Nezrelý učiteľ, ktorý nedokáže spolupracovať s ľuďmi, neváži si ich, je podozrievavý, robí unáhlené úsudky, neuvedomuje si svoje motívy a nedokáže regulovať svoje afekty, reaguje na nezrelé prejavy žiakov podobným spôsobom, na rovnakej úrovni a oslabuje tak svoju možnosť výchovného pôsobenia. Zrelá osobnosť sa nedá vyprovokovať a reaguje uvážlivo. Tým prejaví svoju vnútornú prevahu. Žiaci tak učiteľa postupne uznajú a prijmú jeho výchovné požiadavky.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje odolnosť učiteľa k záťaži. Pre povolanie učiteľa je charakteristický nadbytok interpersonálnych podnetov, ktorý vyvoláva napätie a môže viesť k podráždenosti a narušeniu neuropsychickej rovnováhy. Záťažou býva tiež premenlivosť situácií a podmienok (vývojové zmeny žiakov, aj celých generácií).
Z výskumu vyplýva, že učiteľská profesia je spojená s vysokou pracovnou záťažou, ktorá predstavuje ohrozenie somatického aj psychického zdravia. Súvislosť medzi zdravím a pracovnou záťažou je ďalej ovplyvňovaná celou radou psychologických faktorov. Ako protektívne pôsobiace faktory (znižujúce nepriaznivý vplyv záťaže na zdravie), sa u učiteľov ukázali nezdolnosť a sociálna opora. Naopak, správanie typu A a alexithýmia, potenciujú nepriaznivý vplyv práce na zdravie.

STRES V POVOLANÍ UČITEĽA A JEHO ZDROJE

Existuje viacero definícií učiteľského stresu. Učiteľský stres môže byť definovaný ako učiteľov zážitok nepríjemných, negatívnych emócií, ako hnev, úzkosť, tenzia, frustrácia alebo depresia, vyplývajúci z niektorej stránky jeho učiteľského povolania. Stres je negatívny emocionálny zážitok spustený učiteľovým vnímaním toho, že jeho pracovná situácia tvorí hrozbu pre jeho sebahodnotenie a duševnú pohodu.
Niektorí autori používajú termín stres na označenie stupňa tlaku a požiadaviek na jedinca, následkom ktorého vzniká u jedinca napätie. Iní chápu stres ako stupeň nesúladu medzi požiadavkami kladenými na jedinca a jeho schopnosťou zvládnuť tieto požiadavky.
Učiteľský stres vychádza zo silného aktuálneho alebo dlhodobého preťažovania pracovnej kapacity učiteľa nárokmi vyplývajúcimi z jeho profesie. Učiteľský stres môže nastať i v situáciách charakteristických tým, že ich nároky dlhodobo nevyužívajú skutočnú pracovnú kapacitu učiteľa a nedosahujú úrovne jeho stimulačných potrieb. Za týchto okolností sa učiteľ môže cítiť nedostatočne vyťažený s následnými pocitmi nudy, jednotvárnosti, nezáživnej rutiny a pod.

Psychické príčiny stresu učiteľov

Psychickú záťaž v práci učiteľa sa delia na tri oblasti:

Senzorická záťaž – u učiteľov je pomerne značná. Svoju prácu vykonávajú pri plnom až vyostrenom vedomí, veľké nároky sú kladené aj na zrak a sluch.
Mentálna záťaž – spadajú sem požiadavky na spracovanie informácií a nároky na psychické procesy, hlavne pozornosť, pamäť, predstavivosť, myslenie a rozhodovanie. Množstvo učiteľov ale túto záťaž výrazne nepociťuje, čo možno vysvetliť tým, že intelektuálne pracujú rutinne a väčšinou nie sú nútení k obnovám svojej didaktickej činnosti. Zaťažujúcejšie pôsobí rozhodovanie a uvažovanie v oblasti psychologickej práce so žiakom (vedenie a riadenie triedy, spoznávanie a formovanie osobnosti žiaka, riešenie psychologických problémov výchovy a vyučovania).
Emočná záťaž – je tvorená afektívnou odozvou pedagogickej práce a objektívne aj subjektívne je najvýraznejšou záťažou učiteľského povolania. V pedagogickom procese vznikajú sociálne vzťahy, v ktorých je učiteľ často silne osobnostne aj emocionálne angažovaný. Negatívna záťažová zložka je potom daná tým, ak sú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi konfliktné, nestabilné a nevyrovnané. Na emocionálnej záťaži sa tiež podieľa pocit zodpovednosti za žiakov a jednanie, či rozhodovanie v situáciách, kedy učiteľ nemá dostatok informácií.
sa zaoberajú individuálnymi psychickými príčinami stresu u učiteľov. Patria sem stresujúce myšlienkové a pocitové vzorce, ktoré si ľudia osvojujú už v priebehu detstva, prostredníctvom modelového učenia od svojich rodičov, alebo si ich rozvinú sami v záujme prežitia v rodine. Sú nimi:
Re-aktívny a pro-aktívny základný postoj – ľudia s re-aktívnym postojom sú náchylnejší k stresu. Cítia sa pasívne vystavovaní udalostiam vo svojom živote, sami seba prežívajú ako bezmocných a svoju vlastnú zodpovednosť prenášajú na iných. Pro-aktívny ľudia si aktívne utvárajú svoj život, orientujú sa na prítomnosť a preberajú zodpovednosť za seba.
Negatívne myslenie – dôležité nie sú len životné udalosti, ale aj to, ako o nich jedinec uvažuje a zachádza s nimi.
Strata zmyslu každodennej práce – ak učiteľ trpí pocitmi nezmyselnosti svojej každodennej práce, musí vynaložiť viac úsilia na jej zvládnutie. To umocňuje pocit stereotypu a monotónnosti z práce. Učiteľ sa vnútorne rozchádza so svojím povolaním a dôsledkom je nárast negatívnych reakcií zo strany žiakov, rodičov a kolegov, ako aj ďalších stresových situácií. Strata zmyslu vedie k cynizmu, odosobneniu, vymiznutiu sebareflexie a stavu odcudzenia. Tieto javy predstavujú deštrukciu osobnosti, stratu referenčných hodnôt a vyššieho štandardu správania.
Osobnosť typu A – jedinci, ktorí sú vnútorne nútení k aktivite a podávaniu vysokých výkonov. Sú perfekcionistickí, netrpezliví, súperiví, ctižiadostiví, agresívni a vo zvýšenej miere pociťujú zodpovednosť.
Deficitné stratégie zvládania stresu – sú to pokusy o riešenie problémových situácií, ktoré sa sami stávajú problémami. Patrí sem snaha odstrániť stres alkoholom, užívaním liekov, či nadmernou konzumáciou jedla.
Nahromadenie životných stresorov – osobné rany osudu. Závisí od jedinca, ako s týmito stresormi zachádza a ako ich spracuje.

Fyzické príčiny stresu učiteľov

Výsledky výskumu naznačujú, že u učiteľov možno pozorovať dôsledky väčšej fyzickej záťaže, než by sa predpokladalo. Špecifickým problémom v tejto profesii je hlasová záťaž. Náročné je tiež časté státie, ktoré spôsobuje bolesti nôh.
K individuálnym fyzickým príčinám stresu u učiteľov radia :
Nedostatok odolnosti voči stresu – vysoko náchylní k stresu sú predovšetkým sympatikotonici, teda ľudia, u ktorých sa buď prejavujú prehnané reakcie sympatického nervového systému, alebo je u nich tento systém v trvalej pohotovosti. Na stresové situácie reagujú po fyzickej aj psychickej stránke podstatne prudšie a môžu sa tak dostať do stavu trvalého vnútorného stresu. Vagotonici sú menej vzrušiví a znesú preto silnejšiu záťaž.
Nezdravý spôsob života – patrí sem hlavne nedostatok pohybu, nadváha, nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie.

VPLYV STRESU NA UČITEĽA

Vplyv stresu na človeka závisí do značnej miery na jeho charaktere. Typológia charakterov z hľadiska pôsobenia stresu:

Sviečka – subjektívne utrpenie pôsobí na týchto ľudí negatívne. Trápia sa, stres ich pripravuje o kľud a schopnosť koncentrácie pozornosti. Rýchlo sa vyčerpávajú.

Ocot (preexponovaná aktivita) – títo jedinci prepadajú v strese zhonu, rozčuľovaniu a neúspešnému pachteniu sa za niečím ťažko dosiahnuteľným. Vo svojich márnych snahách sa javia zatrpknutí.

Efekt perlorodky – u týchto ľudí má stres napokon pozitívne dôsledky. Vplyvom vnútorného utrpenia rastú a zrejú. Uvedomujú si, čo ich ohrozuje a ako sa proti stresu môžu brániť.

Určitá miera stresu teda môže prinášať aj úžitky, ako napríklad lepšie sebapoznanie, schopnosť rozlíšiť veci podstatné od nepodstatných a eliminovať tie nepodstatné, zmenu hodnôt a poznanie, že žiadna bolesť nie je absolútna.
Pracovný stres negatívne vplýva na mnohé aspekty učiteľovej psychiky a osobnosti, čo sa napokon prejaví aj na jeho pracovnom výkone. Môže viesť pracovný stres u učiteľov k zníženiu pracovnej spokojnosti, zníženiu ochoty pracovať na sebe, sociálnej dištancie od okolia, odosobneniu vzťahov, nadmernej prísnosti k žiakom a pod. Zvlášť závažný dôsledok stresu u učiteľov poruchy komunikácie, ako sú neistota, pocity nejasnosti v komunikácii až neschopnosť komunikácie.

Následky stresu v psychike učiteľa

Neúmerná miera opotrebovania - prejavuje sa u učiteľov s neúmernou osobnou ctižiadosťou, ktorí si naberajú príliš mnoho povinností, chcú byť informovaní a do všetkého zasahovať. Niekedy vystupujú ako zjavní diktátori, inokedy z pozície šedých eminencií. K opotrebovaniu často dospejú aj hyperangažovaní jedinci, fascinovaní svojou dôležitosťou a pocitom, že môžu do všetkého hovoriť. Priberajú si stále ďalšie funkcie, následkom čoho sa dostávajú do chronického stresu. V niektorých prípadoch môže byť hyperaktivita formou kompenzácie za neúspechy vlastné, alebo blízkych.

Zúženie obzoru stresovaného človeka - jedinec sa prepadne do stavov nespokojnosti a smútku, alebo sa u neho môže prejaviť sebastrednosť. Stresovaný učiteľ potom vidí zveličene iba svoje problémy a nestará sa o ťažkosti druhých, ani žiakov.

Strata kontaktu s možnými zdrojmi obnovy síl - väčšina ľudí je ľahko zraniteľných vonkajšími pohromami a vplyvom bolesti strácajú duševnú rovnováhu. Tu sú dôležité vnútorné rezervy jedinca, ako pocit kľudu daný čistým svedomím a zážitkami vnútorného mieru a harmónie. To možno dosiahnuť niektorými psychologickými cvičeniami meditačného typu.

Naučená bezmocnosť – u osôb, ktoré prechádzajú silnými stresmi, dochádza k strate schopnosti dúfať. Ak je jedinec presvedčený, že podnety, ktoré na neho pôsobia, sú nezávislé na jeho reakciách, pri ďalších činoch prestáva byť iniciatívny. Bezmocnosť vzrastá, keď ju jedinec pripisuje dlhodobým, stabilným a globálnym príčinám. Naučená bezmocnosť ústi do deficitov aj v ďalších úlohách. Dochádza k negatívnemu transferu, ktorý bráni jedincovi naučiť sa tomu, že jeho výkony sú ním samým ovplyvniteľné. Výsledkom je pokles motivácie.

Učiteľské rozčuľovanie, ktoré je najčastejšie:

prejavom bezmocnosti a bezradnosti
obrana pred neustále sa opakujúcimi a dotierajúcimi negatívnymi podnetmi (človek rozčúlením zamedzí ich opakovaniu)
útok (napr. učitelia neuvedomele cítia, že žiakov môžu krotiť silnými afektami)
únik alebo odklad riešenia nepríjemných záležitostí
snaha ospravedlniť svoje jednanie rozčúlením
rozčúlenie sa niekomu javí ako činnosť, zatiaľ čo kľud považuje za pasivitu

Následky stresu v stavoch vedomiach učiteľa

Stres spôsobuje:
Myšlienkový šum - sú to útržky nespracovaných minulých dojmov, nesené emotívnou silou, ktoré sa derú do vedomia a narušujú práve prebiehajúce činnosti. Ak sa objavia vo vedomí, ich citový náboj sa snaží na seba upozorňovať. Proti myšlienkovému šumu možno bojovať upevnením zvyku intenzívne sa koncentrovať na práve vykonávanú činnosť.
Myšlienkové oderky a drobné zranenia - väčšina týchto zranení je z oblasti sociálnej. Sú to drobné osobné problémy, spomienky na konflikty, urážky a zranenia, ktoré znižujú osobnú hodnotu človeka v očiach druhých. Iným typom zranenia je zranenie spôsobené cudzou myšlienkou.
Myšlienkové rany - sem patria závažné duševné traumy ako strata blízkeho človeka, či strata spoločenského postavenia.

Následky stresu v medziľudských vzťahoch učiteľa

Najčastejšími následkami stresovanosti učiteľa v jeho interpersonálnych vzťahoch sú:

Neprirodzenosť a kŕčovitosť vo vzťahu k druhým
Negatívne videnie ľudí vplyvom stresovanosti
Relativizácia medziľudských vzťahov
Súťaživosť a agresivita – patrí sem vyhľadávanie či vytváranie konfliktov
Atributívne teórie – vlastné zlyhanie pripisuje jedinec okolnostiam, zatiaľ čo negatívne jednanie druhých vysvetľuje negatívnymi charakterovými vlastnosťami
Negatívne postoje voči žiakom – stresovaný učiteľ vypúšťa zo svojho záujmu deti, ktoré by mali byť centrom jeho povolania. Výrazné stresory robia človeka sebastredným. V niektorých prípadoch tak stresovaný učiteľ získa až negatívny vzťah k žiakovi.

Učiteľ je predovšetkým človek so všeobecne ľudskou problematikou a záťaže jeho bežného života sa kombinujú so záťažou náročného učiteľského povolania. To, ako učiteľ svoje problémy zvláda, má vplyv na jeho emočný stav a správanie k ľuďom, emočnú klímu v osobných vzťahoch, školskej triede i v jeho rodine. Varovne preto vyznievajú výsledky výskumov z rôznych zemí, ktoré preukázali u učiteľov v priemere menšiu ochotu pomôcť druhému než u dospelých z iných profesií. Deti a dospievajúci totiž potrebujú učiteľov ľudský vzťah.

Syndróm vyhorenia

Vyčerpanie v zmysle burnout (vyhorenia) sa dostavuje ako reakcia na prevažne pracovný a chronický stres. Je to stav emocionálneho vyčerpania zapríčinený nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi. Pôvodne sa predpokladalo, že určujúca charakteristika pracovnej činnosti vedúca k burnoutu je práca s ľuďmi. V súčasnosti sa tak javí trvalá požiadavka na vysoký nekolísajúci pracovný výkon, malá možnosť úľavy, vysadenia a závažné dôsledky za chyby a omyly. Burnout sa typicky objavuje u zamestnancov určitých profesií, pričom učitelia patria k najohrozenejším profesiám.

Najvýznamnejšie príčiny vyhorenia u učiteľov:
Problémoví žiaci – zvládnuť problémového žiaka v rámci skupinovej výuky predstavuje nesplniteľnú úlohu.
Dohľad školského systému – hierarchické členenie školského systému vytvára v učiteľovi pocit závislosti a bezmocnosti.
Podmienky školského prostredia – zlé fyzikálne prostredie, nepekná úprava prostredia, časový tlak a pod.
Osobnostné faktory – diskrepancia medzi ideálmi a realitou povolania, pocit nezvládania práce a pod.
Učiteľský zbor – zlá klíma, neschopnosť konsenzu, chýbajúca výmena odborných skúseností a málo vzájomnej podpory.
Rodičia – hyperprotektivita, horlivosť, alebo naopak ich nezáujem.
Vedenie školy – príliš byrokratické správanie, nedostatočné pedagogické vedenie, nespravodlivosť pri rozdeľovaní úloh, nadmerná snaha k sebapresadeniu, nedostatok uznania.
Hodnotenie učiteľského povolania verejnosťou – negatívny obraz povolania v spoločnosti, nedostatočné uznanie výkonu, malé možnosti profesionálneho postupu a pod.
Kvalifikácia – nedostatky vo vzdelaní prejavujúce sa nedostačujúcou kompetenciou sociálnou, vecnou a v oblasti používaných metód.
Dôsledky burnout syndrómu sa prejavujú stratou záujmu o prácu. V prvej fáze je jedinec nespokojný so svojou prácou, myslí na ňu aj mimo pracovnej doby, je unavený, práca ho nudí, nerád do nej chodí. V druhej fáze sa dostavujú konflikty na pracovisku, pokles pracovného výkonu, problémy so sústredením a pravidelnou dochádzkou. Jedinec sa stáva ľahostajný a neprístupný k ľuďom, ktorým by mal pomáhať. Má problém so spoluprácou s ostatnými. Zhoršuje sa aj somatický stav postihnutého.

STRATÉGIE ZVLÁDANIA STRESU Z PEDAGOGICKEJ PROFESIE

uvádzajú tri základné východiská zvládania, či prevencie stresu:
1. zníženie počtu stresových situácií počas pracovného dňa
2. zmiernenie emočného vzrušenia, ktoré sprevádza stres
3. zmena spôsobu zachádzania so stresovými situáciami, ktoré nemožno ovplyvniť
Zvládacie stratégie učiteľov sa delia na:
priame aktívne techniky – patrí sem všetko, čo učiteľ robí, aby eliminoval zdroje stresu. Prvým krokom je uvedomenie si zdrojov stresu. Potom nasleduje aktivita, ktorá buď vedie k zvládnutiu stresujúcej požiadavky, alebo k jej odstráneniu. Tieto techniky vyžadujú napr. efektívnejšie organizovanie, získavanie nových vedomostí, zručností a pracovných schopností.
paliatívne techniky – sú zamerané na znižovanie pocitov stresu, ktorý sa objaví:
mentálne – sú založené na zmene hodnotenia stresujúcej situácie
fyzické – aktivity, ktoré pomáhajú učiteľovi získať a udržať schopnosť relaxovať

ABC model manažovania učiteľského stresu, ktorý pozostáva z troch krokov:
A = Acknowledge – prvým krokom je uznanie toho, že určité veci učiteľa stresujú
B = Behavior modification – v rámci modifikácie správania odporúčajú napr. kreatívne riešenie problémov (pozostáva z piatich krokov:
1. popísať problém
2. vytvoriť nápady na jeho vyriešenie
3. vybrať najvhodnejšie riešenie a vylepšiť ho
4. uskutočniť riešenie
5. zhodnotiť výsledok

Stratégie časového manažmentu

Napr. škatuľkovanie - dôležité úlohy zaradiť do „krabice“ A, menej dôležité do „krabice“ B a zostávajúce do C a kognitívnu reštrukturáciu (kognitívne prerámovať stresor tak, že získa pozitívny alebo neutrálny význam).
C = Communication – vo verbálnej komunikácii odporúčajú autorky dodržiavanie zásad asertívnej komunikácie (naučiť sa hovoriť nie, bez pocitov viny a pod.). Ďalej pozorňujú na dôležitosť neverbálnej komunikácie, ktorou učiteľ významne ovplyvňuje správanie svojich žiakov. Reč tela môže učiteľ najlepšie kontrolovať vtedy, ak sa naučí zostať v kľude (napr. zavrieť oči a zrelaxovať sa vo vypätej situácii).

Stratégie prekonávania stresu z učiteľskej profesie

Zmena myšlienkových a pocitových vzorcov, ktoré vyvolávajú stres – iracionálne myšlienkové vzorce významnou mierou prispievajú k stresu a vedú k negatívnym citovým reakciám na vonkajšie udalosti. U učiteľov sa často vyskytujú tieto iracionálne presvedčenia:

učiteľ má byť obľúbený a uznávaný čo najväčším počtom osôb
dobrý učiteľ nerobí chyby
je katastrofálne, ak sa veci nedejú podľa ideálnych predpokladov
je stále ťažšie vychovávať a učiť deti
len učiteľ sám je zodpovedný za blaho žiakov a musí sa pre nich obetovať

Takéto myšlienkové vzorce vedú napokon k hnevu, sklamaniu, rozmrzenosti v zamestnaní a sebadevalvácii osobnosti. Pre odbúranie stresu z povolania je dôležité tieto vnútorné stresory nájsť, rozobrať každú myšlienku, preskúmať jej správnosť a nájsť racionálnejší spôsob myslenia.
Prerušenie negatívnych pocitových stavov – významnú úlohu hrá v situáciách, kde učiteľ nemôže ovplyvniť okolnosti vyvolávajúce stres. Tu pomáhajú predovšetkým stratégie imunizácie proti stresu, ktoré stavajú na nezlučiteľnosti kľudného dychu a uvoľneného tela so stresovými reakciami. Dôležité je natrénovanie kľudného dychu a predstavy obľúbeného miesta spojenej s nejakým pohybom tela.
Sebaisté vyrovnávanie sa s nárokmi druhých – učiteľ je vystavený rôznym nárokom od žiakov, ich rodičov, kolegov, vedenia školy aj verejnosti. Tieto očakávania sú veľmi vysoké a často si navzájom odporujú. Učiteľ by si mal ujasniť, ktoré očakávania ho najviac stresujú, vymedziť si voči nim určité hranice a naučiť sa hovoriť nie, ak sa od neho žiada príliš moc.
Zvyšovanie pracovnej kvalifikácie – sem patrí kritická analýza profesionálnych zručností a ich korekcia. Obvykle sa narazí na oblasti plánovania práce, riadenia vyučovania a motivácie žiakov k učeniu.
Zlepšovanie komunikácie a spolupráce v učiteľskom zbore – tu je nutná súčinnosť celého kolektívu.
Možnými spôsobmi zlepšenia sú:

efektívnejšie usporiadanie pedagogických rád a konferencií
vytvorenie burzy nápadov pre výuku
pedagogické rozhovory
vzájomné hospitácie učiteľov na vyučovaní
komunikatívnejšie usporiadanie zborovne a kabinetov
vypracovanie pravidiel, ako zachádzať s konfliktmi
dohoda o konštruktívnom prístupe k prehreškom žiakov a iné

Najstresujúcejšími faktormi v povolaní vysoké psychické nároky, medziľudské vzťahy, sociálne práva, zmysluplnosť činnosti, kontakt s príjemcom práce a miera zlučiteľnosti práce s rodinným životom. Z týchto poznatkov autori vychádzali pri formulovaní zásad, ktoré by mali znižovať stresovanosť a zvyšovať spokojnosť v učiteľskom povolaní:
Plná možnosť uplatnenia osobnostných predpokladov a rozvinutia osobného štýlu v práci - učiteľ môže byť pri svojej práci tvorivou osobnosťou. Preto by sa mal neustále vzdelávať a zdokonaľovať vo svojom obore, metódach učenia, spôsoboch porozumenia žiakom aj samému sebe a ako zdokonaľovať vlastnú osobnosť.
Uplatnenie vlastného rozhodovania, široký priestor pre samostatnú prácu - v súčasnosti sa od učiteľa vyžaduje iniciatívny prístup k riešeniu problémov. Mal by preto disponovať dostatočným množstvom času na plnenie svojich povinností, do organizácie ktorých mu nikto nezasahuje.
Zmiernenie intenzity psychických nárokov - povolanie učiteľa, ktorý je zodpovedný za vedenie výchovy aj výuky žiakov je psychicky náročné. Učiteľom by preto malo byť umožnené sebavzdelávanie a dostatok času pre regeneráciu síl.
Sociálne práva - v školách by rozhodovanie malo byť postavené na súhlase väčšiny členov učiteľského zboru. Učitelia musia mať tiež právo na sťažnosť, či hájenie svojich záujmov a požiadaviek prostredníctvom odborov.
Sociálne kontakty - povolanie učiteľa poskytuje pomerne široké spektrum kontaktov (od kolegov až po širšiu učiteľskú a neučiteľskú verejnosť). Tie by mal učiteľ pre svoj rozvoj bohato využívať.
Spoločenské uznanie učiteľovej práce - predpokladom k znovunadobudnutiu spoločenského uznania pedagogickej profesie je jej odhalenie pred verejnosťou. Jednotlivé školy by preto napríklad mohli preukazovať svoje kvality v zdravej súťaži.
Dlhodobý dopad učiteľovej práce (spätná väzba) - učitelia zanechávajú stopu v charakteroch svojich žiakov a bývajú zdrojmi inšpirácie v hodnotovej orientácii mladých ľudí, hlavne v mravnej oblasti.
Ovplyvnenie rodinného života - na jednej strane predstavuje povolanie učiteľa príspevok k porozumeniu vlastným deťom a ich výchove. Naopak, vysoká osobná angažovanosť a únava zo sociálnych kontaktov ale môže brzdiť angažovanosť vo vlastnej rodine.

K redukcii stresu u učiteľov môže významnou mierou prispieť aj škola a jej vedenie. The National Education Association zverejnila Sprievodcu pre zníženie stresu, v ktorom odporúča školám nasledovné kroky:

Uistite sa, že učitelia majú rozumné pracovné zaťaženie a adekvátne prestávky.
Redukujte alebo eliminujte málo hodnotné úlohy, najmä ak interferujú s časom a energiou, ktoré by mohli byť venované vyučovaniu.
Umožnite učiteľom účasť na rozhodovaní, hlavne ak sa týka dôležitých profesionálnych a personálnych záležitostí.
Vytvorte komunikačný systém, ktorý bude informovať učiteľov o školských,ročníkových, úsekových a personálnych rozhodnutiach.
Poskytnite učiteľom príležitosti na rast, postup a povýšenie. Vytvorte kariérne rebríky a podporte učiteľov pri ašpiráciách na nové pozície.
Vytvorte školskú klímu, ktorá oceňuje učiteľov a ich prácu.Podporte ducha kolegiality a spolupráce medzi personálom.
Eliminujte faktory prostredia spôsobujúce stres, ako hluk, preplnenie a znečistenie vzduchu.
Uistite sa, že škola a jej okolie sú bezpečné. Vytvorte postupy na vysporiadanie sa s rušivými študentmi, vážnymi disciplinárnymi problémami a problémami, ktoré môžu viesť násiliu v škole.

Súvisiace články:
STRES ŠTUDENTOV A ŽIAKOV

<html>
<head>
<meta content="text/html; charset=UTF-8" http-equiv="content-type">
<title></title>
</head>
<body>
UČITEĽ A ZVLÁDANIE ZÁŤAŽE 
 
OSOBNOSŤ UČITEĽA 
 
Osobnosť učiteľa je kľúčom k úspechu jeho činnosti. Uplatnenie
získaných odborných a pedagogických vedomostí a zručností závisí na
osobných vlastnostiach učiteľa. Osobnosť učiteľa ovplyvňuje tiež
charakter a kvalitu vzťahu so žiakmi, podmieňuje atmosféru v triede,
podnecuje alebo tlmí záujem žiakov o predmet, ich prežívanie života v
škole, rozvoj ich vedomostí aj celej osobnosti. 
Prehľad vlastností úspešného učiteľa, ktorý vznikol zhrnutím viacerých
empirických štúdií: 
prispôsobivosť (príjemnosť, pružnosť, uvoľnenosť, zmysel pre humor) 
uvážlivosť (sympatie, porozumenie, nesebeckosť) 
ochota spolupracovať (láskavosť, srdečnosť) 
emocionálna stabilita (sebakontrola, rovnováha) 
etické cítenie 
vyjadrovacie schopnosti (verbálna obratnosť a plynulosť, sčítanosť) 
sila osobnosti (rozhodnosť, nezávislosť, presvedčivosť) 
inteligencia 
úsudok (predvídavosť, zdravý rozum) 
objektivita (spravodlivosť, nestrannosť, otvorenosť) 
osobná príťažlivosť 
telesná energia (ctižiadosť, vitalita, vytrvalosť) 
spoľahlivosť (poctivosť, zodpovednosť, presnosť) 
nápaditosť (originalita, tvorivosť) 
profesionálna úroveň (vedomosti oboru, širšia informovanosť) 
 
Učiteľ, ktorý o sebe premýšľa a rozumie svojim potrebám, prianiam,
obavám a úzkostiam, je schopný lepšie pochopiť aj svojich žiakov. 
V osobnosti dôležitú úlohu zohráva v učiteľovom živote adekvátne
sebahodnotenie. Učitelia s negatívnym sebahodnotením sú neistý a majú
chronicky zlú náladu. Sú pasívni, upadajú do agresie, prípadne
striedajú autokratický a liberálny postup, čo má negatívny dopad na
psychosomatické zdravie žiakov aj samotných učiteľov. 
Predpokladom stability osobnosti, schopnosti prežívať šťastie,
akceptovať druhých ľudí a pôsobiť na nich je poznanie vlastných emócií
a motívov a ich akceptovanie. Vyššia zrelosť a priaznivé pôsobenie na
deti a mládež môžu byť dosiahnuté zhodou vnútorného prežívania s
vonkajšími prejavmi. 
 
Nemenej dôležitá je preto zrelosť učiteľovej osobnosti. Nezrelý učiteľ,
ktorý nedokáže spolupracovať s ľuďmi, neváži si ich, je podozrievavý,
robí unáhlené úsudky, neuvedomuje si svoje motívy a nedokáže regulovať
svoje afekty, reaguje na nezrelé prejavy žiakov podobným spôsobom, na
rovnakej úrovni a oslabuje tak svoju možnosť výchovného pôsobenia.
Zrelá osobnosť sa nedá vyprovokovať a reaguje uvážlivo. Tým prejaví
svoju vnútornú prevahu. Žiaci tak učiteľa postupne uznajú a prijmú jeho
výchovné požiadavky. 
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje odolnosť učiteľa k záťaži. Pre
povolanie učiteľa je charakteristický nadbytok interpersonálnych
podnetov, ktorý vyvoláva napätie a môže viesť k podráždenosti a
narušeniu neuropsychickej rovnováhy. Záťažou býva tiež premenlivosť
situácií a podmienok (vývojové zmeny žiakov, aj celých generácií). 
Z výskumu vyplýva, že učiteľská profesia je spojená s vysokou pracovnou
záťažou, ktorá predstavuje ohrozenie somatického aj psychického
zdravia. Súvislosť medzi zdravím a pracovnou záťažou je ďalej
ovplyvňovaná celou radou psychologických faktorov. Ako protektívne
pôsobiace faktory (znižujúce nepriaznivý vplyv záťaže na zdravie), sa u
učiteľov ukázali nezdolnosť a sociálna opora. Naopak, správanie typu A
a alexithýmia, potenciujú nepriaznivý vplyv práce na
zdravie.          
     
 
STRES V POVOLANÍ UČITEĽA A JEHO ZDROJE 
 
Existuje viacero definícií učiteľského stresu. Učiteľský stres môže byť
definovaný ako učiteľov zážitok nepríjemných, negatívnych emócií, ako
hnev, úzkosť, tenzia, frustrácia alebo depresia, vyplývajúci z
niektorej stránky jeho učiteľského povolania. Stres je  negatívny
emocionálny zážitok spustený učiteľovým vnímaním toho, že jeho pracovná
situácia tvorí hrozbu pre jeho sebahodnotenie a duševnú pohodu. 
Niektorí autori používajú termín stres na označenie stupňa tlaku a
požiadaviek na jedinca, následkom ktorého vzniká u jedinca napätie. Iní
chápu stres ako stupeň nesúladu medzi požiadavkami kladenými na jedinca
a jeho schopnosťou zvládnuť tieto požiadavky. 
Učiteľský stres vychádza zo silného aktuálneho alebo dlhodobého
preťažovania pracovnej kapacity učiteľa nárokmi vyplývajúcimi z jeho
profesie. Učiteľský stres môže nastať i v situáciách charakteristických
tým, že ich nároky dlhodobo nevyužívajú skutočnú pracovnú kapacitu
učiteľa a nedosahujú úrovne jeho stimulačných potrieb. Za týchto
okolností sa učiteľ môže cítiť nedostatočne vyťažený s následnými
pocitmi nudy, jednotvárnosti, nezáživnej rutiny a pod. 
Psychické príčiny stresu učiteľov 
 
Psychickú záťaž v práci učiteľa sa delia na tri oblasti: 
Senzorická záťaž – u učiteľov je pomerne značná. Svoju prácu vykonávajú
pri plnom až vyostrenom vedomí, veľké nároky sú kladené aj na zrak a
sluch. 
Mentálna záťaž – spadajú sem požiadavky na spracovanie informácií a
nároky na psychické procesy, hlavne pozornosť, pamäť, predstavivosť,
myslenie a rozhodovanie. Množstvo učiteľov ale túto záťaž výrazne
nepociťuje, čo možno vysvetliť tým, že intelektuálne pracujú rutinne a
väčšinou nie sú nútení k obnovám svojej didaktickej činnosti.
Zaťažujúcejšie pôsobí rozhodovanie a uvažovanie v oblasti
psychologickej práce so žiakom (vedenie a riadenie triedy, spoznávanie
a formovanie osobnosti žiaka, riešenie psychologických problémov
výchovy a vyučovania). 
Emočná záťaž – je tvorená afektívnou odozvou pedagogickej práce a
objektívne aj subjektívne je najvýraznejšou záťažou učiteľského
povolania. V pedagogickom procese vznikajú sociálne vzťahy, v ktorých
je učiteľ často silne osobnostne aj emocionálne angažovaný. Negatívna
záťažová zložka je potom daná tým, ak sú vzťahy medzi učiteľmi
a žiakmi konfliktné, nestabilné a nevyrovnané. Na
emocionálnej záťaži sa tiež podieľa pocit zodpovednosti za žiakov
a jednanie, či rozhodovanie v situáciách, kedy učiteľ
nemá dostatok informácií. 
sa zaoberajú individuálnymi psychickými príčinami stresu
u učiteľov. Patria sem stresujúce myšlienkové a pocitové
vzorce, ktoré si ľudia osvojujú už v priebehu detstva,
prostredníctvom modelového učenia od svojich rodičov, alebo si ich
rozvinú sami v záujme prežitia v rodine. Sú nimi: 
Re-aktívny a pro-aktívny základný postoj – ľudia
s re-aktívnym postojom sú náchylnejší k stresu. Cítia sa
pasívne vystavovaní udalostiam vo svojom živote, sami seba prežívajú
ako bezmocných a svoju vlastnú zodpovednosť prenášajú na iných.
Pro-aktívny ľudia si aktívne utvárajú svoj život, orientujú sa na
prítomnosť a preberajú zodpovednosť za seba. 
Negatívne myslenie – dôležité nie sú len životné udalosti, ale aj to,
ako o nich jedinec uvažuje a zachádza s nimi. 
Strata zmyslu každodennej práce – ak učiteľ trpí pocitmi nezmyselnosti
svojej každodennej práce, musí vynaložiť viac úsilia na jej zvládnutie.
To umocňuje pocit stereotypu a monotónnosti z práce. Učiteľ
sa vnútorne rozchádza so svojím povolaním a dôsledkom je nárast
negatívnych reakcií zo strany žiakov, rodičov a kolegov, ako aj
ďalších stresových situácií. Strata zmyslu vedie k cynizmu,
odosobneniu, vymiznutiu sebareflexie a stavu odcudzenia. Tieto
javy predstavujú deštrukciu osobnosti, stratu referenčných hodnôt
a vyššieho štandardu správania. 
Osobnosť typu A – jedinci, ktorí sú vnútorne nútení k aktivite
a podávaniu vysokých výkonov. Sú perfekcionistickí, netrpezliví,
súperiví, ctižiadostiví, agresívni a vo zvýšenej miere pociťujú
zodpovednosť. 
Deficitné stratégie zvládania stresu – sú to pokusy o riešenie
problémových situácií, ktoré sa sami stávajú problémami. Patrí sem
snaha odstrániť stres alkoholom, užívaním liekov, či nadmernou
konzumáciou jedla. 
Nahromadenie životných stresorov – osobné rany osudu. Závisí od
jedinca, ako s týmito stresormi zachádza a ako ich spracuje. 
 
Fyzické príčiny stresu učiteľov 
Výsledky výskumu naznačujú, že u učiteľov možno pozorovať dôsledky
väčšej fyzickej záťaže, než by sa predpokladalo. Špecifickým problémom
v tejto profesii je hlasová záťaž. Náročné je tiež časté státie, ktoré
spôsobuje bolesti nôh. 
K individuálnym fyzickým príčinám stresu u učiteľov radia : 
Nedostatok odolnosti voči stresu – vysoko náchylní k stresu sú
predovšetkým sympatikotonici, teda ľudia, u ktorých sa buď prejavujú
prehnané reakcie sympatického nervového systému, alebo je u nich
tento systém v trvalej pohotovosti. Na stresové situácie reagujú po
fyzickej aj psychickej stránke podstatne prudšie a môžu sa tak
dostať do stavu trvalého vnútorného stresu. Vagotonici sú menej
vzrušiví a znesú preto silnejšiu záťaž. 
Nezdravý spôsob života – patrí sem hlavne nedostatok pohybu, nadváha,
nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie. 
 
 
VPLYV STRESU NA UČITEĽA 
 
Vplyv stresu na človeka závisí do značnej miery na jeho
charaktere.  Typológia charakterov z hľadiska pôsobenia stresu: 
Sviečka – subjektívne utrpenie pôsobí na týchto ľudí negatívne. Trápia
sa, stres ich pripravuje o kľud a schopnosť koncentrácie pozornosti.
Rýchlo sa vyčerpávajú.  
 
Ocot (preexponovaná aktivita) – títo jedinci prepadajú v strese zhonu,
rozčuľovaniu a neúspešnému pachteniu sa za niečím ťažko dosiahnuteľným.
Vo svojich márnych snahách sa javia zatrpknutí. 
  
Efekt perlorodky – u týchto ľudí má stres napokon pozitívne dôsledky.
Vplyvom vnútorného utrpenia rastú a zrejú. Uvedomujú si, čo ich
ohrozuje a ako sa proti stresu môžu brániť. 
 
Určitá miera stresu teda môže prinášať aj úžitky, ako napríklad lepšie
sebapoznanie, schopnosť rozlíšiť veci podstatné od nepodstatných a
eliminovať tie nepodstatné, zmenu hodnôt a poznanie, že žiadna bolesť
nie je absolútna. 
Pracovný stres negatívne vplýva na mnohé aspekty učiteľovej psychiky a
osobnosti, čo sa napokon prejaví aj na jeho pracovnom výkone. Môže
viesť pracovný stres u učiteľov k zníženiu pracovnej spokojnosti,
zníženiu ochoty pracovať na sebe, sociálnej dištancie od okolia,
odosobneniu vzťahov, nadmernej prísnosti k žiakom a pod. Zvlášť závažný
dôsledok stresu u učiteľov poruchy komunikácie, ako sú neistota, pocity
nejasnosti v komunikácii až neschopnosť komunikácie. 
 
Následky stresu v psychike učiteľa 
 
Neúmerná miera opotrebovania - prejavuje sa u učiteľov s neúmernou
osobnou ctižiadosťou, ktorí si naberajú príliš mnoho povinností, chcú
byť informovaní a do všetkého zasahovať. Niekedy vystupujú ako zjavní
diktátori, inokedy z pozície šedých eminencií. K opotrebovaniu často
dospejú aj hyperangažovaní jedinci, fascinovaní svojou dôležitosťou a
pocitom, že môžu do všetkého hovoriť. Priberajú si stále ďalšie
funkcie, následkom čoho sa dostávajú do chronického stresu. V
niektorých prípadoch môže byť hyperaktivita formou kompenzácie za
neúspechy vlastné, alebo blízkych. 
 
Zúženie obzoru stresovaného človeka - jedinec sa prepadne do stavov
nespokojnosti a smútku, alebo sa u neho môže prejaviť sebastrednosť.
Stresovaný učiteľ potom vidí zveličene iba svoje problémy a nestará sa
o ťažkosti druhých, ani žiakov. 
 
Strata kontaktu s možnými zdrojmi obnovy síl - väčšina ľudí je ľahko
zraniteľných vonkajšími pohromami a vplyvom bolesti strácajú duševnú
rovnováhu. Tu sú dôležité vnútorné rezervy jedinca, ako pocit kľudu
daný čistým svedomím a zážitkami vnútorného mieru a harmónie. To možno
dosiahnuť niektorými psychologickými cvičeniami meditačného typu. 
 
Naučená bezmocnosť – u osôb, ktoré prechádzajú silnými stresmi,
dochádza k strate schopnosti dúfať. Ak je jedinec presvedčený, že
podnety, ktoré na neho pôsobia, sú nezávislé na jeho reakciách, pri
ďalších činoch prestáva byť iniciatívny. Bezmocnosť vzrastá, keď ju
jedinec pripisuje dlhodobým, stabilným a globálnym príčinám. Naučená
bezmocnosť ústi do deficitov aj v ďalších úlohách. Dochádza k
negatívnemu transferu, ktorý bráni jedincovi naučiť sa tomu, že jeho
výkony sú ním samým ovplyvniteľné. Výsledkom je pokles motivácie. 
 
Učiteľské rozčuľovanie, ktoré je najčastejšie: 
prejavom bezmocnosti a bezradnosti 
obrana pred neustále sa opakujúcimi a dotierajúcimi negatívnymi
podnetmi (človek rozčúlením zamedzí ich opakovaniu) 
útok (napr. učitelia neuvedomele cítia, že žiakov môžu krotiť silnými
afektami) 
únik alebo odklad riešenia nepríjemných záležitostí 
snaha ospravedlniť svoje jednanie rozčúlením 
rozčúlenie sa niekomu javí ako činnosť, zatiaľ čo kľud považuje za
pasivitu 
 
Následky stresu v stavoch vedomiach učiteľa 
    
Stres spôsobuje: 
Myšlienkový šum - sú to útržky nespracovaných minulých dojmov, nesené
emotívnou silou, ktoré sa derú do vedomia a narušujú práve prebiehajúce
činnosti. Ak sa objavia vo vedomí, ich citový náboj sa snaží na seba
upozorňovať. Proti myšlienkovému šumu možno bojovať upevnením zvyku
intenzívne sa koncentrovať na práve vykonávanú činnosť. 
Myšlienkové oderky a drobné zranenia - väčšina týchto zranení je z
oblasti sociálnej. Sú to drobné osobné problémy, spomienky na
konflikty, urážky a zranenia, ktoré znižujú osobnú hodnotu človeka v
očiach druhých. Iným typom zranenia je zranenie spôsobené cudzou
myšlienkou. 
Myšlienkové rany - sem patria závažné duševné traumy ako strata
blízkeho človeka, či strata spoločenského postavenia.  
 
Následky stresu v medziľudských vzťahoch učiteľa 
 
Najčastejšími následkami stresovanosti učiteľa v jeho interpersonálnych
vzťahoch sú: 
Neprirodzenosť a kŕčovitosť vo vzťahu k druhým 
Negatívne videnie ľudí vplyvom stresovanosti 
Relativizácia medziľudských vzťahov 
Súťaživosť a agresivita – patrí sem vyhľadávanie či vytváranie
konfliktov 
Atributívne teórie – vlastné zlyhanie pripisuje jedinec okolnostiam,
zatiaľ čo negatívne jednanie druhých vysvetľuje negatívnymi
charakterovými vlastnosťami 
Negatívne postoje voči žiakom – stresovaný učiteľ vypúšťa zo svojho
záujmu deti, ktoré by mali byť centrom jeho povolania. Výrazné stresory
robia človeka sebastredným. V niektorých prípadoch tak stresovaný
učiteľ získa až negatívny vzťah k žiakovi. 
 
Učiteľ je predovšetkým človek so všeobecne ľudskou problematikou a
záťaže jeho bežného života sa kombinujú so záťažou náročného
učiteľského povolania. To, ako učiteľ svoje problémy zvláda, má vplyv
na jeho emočný stav a správanie k ľuďom, emočnú klímu v osobných
vzťahoch, školskej triede i v jeho rodine. Varovne preto 
vyznievajú výsledky výskumov z rôznych zemí, ktoré preukázali u
učiteľov v priemere menšiu ochotu pomôcť druhému než u dospelých z
iných profesií. Deti a dospievajúci  totiž potrebujú učiteľov
ľudský vzťah. 
 
Syndróm vyhorenia 
 
Vyčerpanie v zmysle burnout (vyhorenia)  sa dostavuje ako reakcia
na prevažne pracovný a chronický stres. Je to stav emocionálneho
vyčerpania zapríčinený nadmernými psychickými a emocionálnymi nárokmi.
Pôvodne sa predpokladalo, že určujúca charakteristika pracovnej
činnosti vedúca k burnoutu je práca s ľuďmi. V súčasnosti sa tak javí
trvalá požiadavka na vysoký nekolísajúci pracovný výkon, malá možnosť
úľavy, vysadenia a závažné dôsledky za chyby a omyly. Burnout sa
typicky objavuje u zamestnancov určitých profesií, pričom učitelia
patria k najohrozenejším profesiám. 
Najvýznamnejšie príčiny vyhorenia u učiteľov: 
Problémoví žiaci –  zvládnuť problémového žiaka v rámci skupinovej
výuky predstavuje nesplniteľnú úlohu. 
Dohľad školského systému – hierarchické členenie školského systému
vytvára v učiteľovi pocit závislosti a bezmocnosti. 
Podmienky školského prostredia – zlé fyzikálne prostredie, nepekná
úprava prostredia, časový tlak a pod. 
Osobnostné faktory – diskrepancia medzi ideálmi a realitou povolania,
pocit nezvládania práce a pod. 
Učiteľský zbor – zlá klíma, neschopnosť konsenzu, chýbajúca výmena
odborných skúseností a málo vzájomnej podpory. 
Rodičia – hyperprotektivita, horlivosť, alebo naopak ich nezáujem. 
Vedenie školy – príliš byrokratické správanie, nedostatočné pedagogické
vedenie, nespravodlivosť pri rozdeľovaní úloh, nadmerná snaha k
sebapresadeniu, nedostatok uznania. 
Hodnotenie učiteľského povolania verejnosťou – negatívny obraz
povolania v spoločnosti, nedostatočné uznanie výkonu, malé možnosti
profesionálneho postupu a pod. 
Kvalifikácia – nedostatky vo vzdelaní prejavujúce sa nedostačujúcou
kompetenciou sociálnou, vecnou a v oblasti používaných metód. 
Dôsledky burnout syndrómu sa prejavujú stratou záujmu o prácu. V prvej
fáze je jedinec nespokojný so svojou prácou, myslí na ňu aj mimo
pracovnej doby, je unavený, práca ho nudí, nerád do nej chodí. V druhej
fáze sa dostavujú konflikty na pracovisku, pokles pracovného
výkonu,  problémy so sústredením a pravidelnou dochádzkou. Jedinec
sa stáva ľahostajný a neprístupný k ľuďom, ktorým by mal pomáhať. Má
problém so spoluprácou s ostatnými. Zhoršuje sa aj somatický stav
postihnutého. 
          
STRATÉGIE ZVLÁDANIA STRESU Z PEDAGOGICKEJ PROFESIE 
 
uvádzajú tri základné východiská zvládania, či prevencie stresu: 
1. zníženie počtu stresových situácií počas pracovného dňa 
2. zmiernenie emočného vzrušenia, ktoré sprevádza stres 
3. zmena spôsobu zachádzania so stresovými situáciami, ktoré nemožno
ovplyvniť 
Zvládacie stratégie učiteľov sa delia na: 
priame aktívne techniky – patrí sem všetko, čo učiteľ robí, aby
eliminoval zdroje stresu. Prvým krokom je uvedomenie si zdrojov stresu.
Potom nasleduje aktivita, ktorá buď vedie k zvládnutiu stresujúcej
požiadavky, alebo k jej odstráneniu. Tieto techniky vyžadujú napr.
efektívnejšie organizovanie, získavanie nových vedomostí, zručností a
pracovných schopností. 
paliatívne techniky – sú zamerané na znižovanie pocitov stresu, ktorý
sa objaví: 
mentálne – sú založené na zmene hodnotenia stresujúcej situácie 
fyzické – aktivity, ktoré pomáhajú učiteľovi získať a udržať schopnosť
relaxovať 
 
ABC model manažovania učiteľského stresu, ktorý pozostáva z troch
krokov: 
A = Acknowledge – prvým krokom je uznanie toho, že určité veci učiteľa
stresujú 
B = Behavior modification – v rámci modifikácie správania odporúčajú
napr. kreatívne riešenie problémov (pozostáva z piatich krokov: 
1. popísať problém 
2. vytvoriť nápady na jeho vyriešenie 
3. vybrať najvhodnejšie riešenie a vylepšiť ho 
4. uskutočniť riešenie 
5. zhodnotiť výsledok 
 
Stratégie časového manažmentu (napr. škatuľkovanie - dôležité úlohy
zaradiť do „krabice“ A, menej dôležité do „krabice“ B a zostávajúce do
C) a kognitívnu reštrukturáciu (kognitívne prerámovať stresor tak, že
získa pozitívny alebo neutrálny význam). 
C = Communication – vo verbálnej komunikácii odporúčajú autorky
dodržiavanie zásad asertívnej komunikácie (naučiť sa hovoriť nie, bez
pocitov viny a pod.). Ďalej pozorňujú na dôležitosť neverbálnej
komunikácie, ktorou učiteľ významne ovplyvňuje správanie svojich
žiakov. Reč tela môže učiteľ najlepšie kontrolovať vtedy, ak sa naučí
zostať v kľude (napr. zavrieť oči a zrelaxovať sa vo vypätej situácii). 
 
Stratégie prekonávania stresu z učiteľskej profesie: 
Zmena myšlienkových a pocitových vzorcov, ktoré vyvolávajú stres –
iracionálne myšlienkové vzorce významnou mierou prispievajú k stresu a
vedú k negatívnym citovým reakciám na vonkajšie udalosti. U učiteľov sa
často vyskytujú tieto iracionálne presvedčenia: 
učiteľ má byť obľúbený a uznávaný čo najväčším počtom osôb 
dobrý učiteľ nerobí chyby 
je katastrofálne, ak sa veci nedejú podľa ideálnych predpokladov 
je stále ťažšie vychovávať a učiť deti 
len učiteľ sám je zodpovedný za blaho žiakov a musí sa pre nich obetovať 
Takéto myšlienkové vzorce vedú napokon k hnevu, sklamaniu, rozmrzenosti
v zamestnaní a sebadevalvácii osobnosti. Pre odbúranie stresu
z povolania je dôležité tieto vnútorné stresory nájsť, rozobrať
každú myšlienku, preskúmať jej správnosť a nájsť racionálnejší spôsob
myslenia. 
Prerušenie negatívnych pocitových stavov – významnú úlohu hrá
v situáciách, kde učiteľ nemôže ovplyvniť okolnosti vyvolávajúce
stres. Tu pomáhajú predovšetkým stratégie imunizácie proti stresu,
ktoré stavajú na nezlučiteľnosti kľudného dychu a uvoľneného tela
so stresovými reakciami. Dôležité je natrénovanie kľudného dychu a
predstavy obľúbeného miesta spojenej s nejakým pohybom tela. 
Sebaisté vyrovnávanie sa s nárokmi druhých – učiteľ je vystavený
rôznym nárokom od žiakov, ich rodičov, kolegov, vedenia školy aj
verejnosti. Tieto očakávania sú veľmi vysoké a často si navzájom
odporujú. Učiteľ by si mal ujasniť, ktoré očakávania ho najviac
stresujú, vymedziť si voči nim určité hranice a naučiť sa hovoriť
nie, ak sa od neho žiada príliš moc. 
Zvyšovanie pracovnej kvalifikácie – sem patrí kritická analýza
profesionálnych zručností a ich korekcia. Obvykle sa narazí na
oblasti plánovania práce, riadenia vyučovania a motivácie žiakov k
učeniu. 
Zlepšovanie komunikácie a spolupráce v učiteľskom zbore – tu je
nutná súčinnosť celého kolektívu. 
Možnými spôsobmi zlepšenia sú: 
efektívnejšie usporiadanie pedagogických rád a konferencií 
vytvorenie burzy nápadov pre výuku 
pedagogické rozhovory 
vzájomné hospitácie učiteľov na vyučovaní 
komunikatívnejšie usporiadanie zborovne a kabinetov 
vypracovanie pravidiel, ako zachádzať s konfliktmi 
dohoda o konštruktívnom prístupe k prehreškom žiakov a iné. 
 
Najstresujúcejšími faktormi v povolaní vysoké psychické nároky,
medziľudské vzťahy, sociálne práva, zmysluplnosť činnosti, kontakt
s príjemcom práce a miera zlučiteľnosti práce s rodinným
životom. Z týchto poznatkov autori vychádzali pri formulovaní zásad,
ktoré by mali znižovať stresovanosť a zvyšovať spokojnosť
v učiteľskom povolaní: 
Plná možnosť uplatnenia osobnostných predpokladov a rozvinutia
osobného štýlu v práci - učiteľ môže byť pri svojej práci tvorivou
osobnosťou. Preto by sa mal neustále vzdelávať a zdokonaľovať vo
svojom obore, metódach učenia, spôsoboch porozumenia žiakom
aj samému sebe a ako zdokonaľovať vlastnú osobnosť. 
Uplatnenie vlastného rozhodovania, široký priestor pre samostatnú prácu
-v súčasnosti sa od učiteľa vyžaduje iniciatívny prístup
k riešeniu problémov. Mal by preto disponovať dostatočným
množstvom času na plnenie svojich povinností, do organizácie ktorých mu
nikto nezasahuje. 
Zmiernenie intenzity psychických nárokov - povolanie učiteľa, ktorý je
zodpovedný za vedenie výchovy aj výuky žiakov je psychicky náročné.
Učiteľom by preto malo byť umožnené sebavzdelávanie a dostatok
času pre regeneráciu síl. 
Sociálne práva - v školách by rozhodovanie malo byť postavené na
súhlase väčšiny členov učiteľského zboru. Učitelia musia mať tiež právo
na sťažnosť, či hájenie svojich záujmov a požiadaviek
prostredníctvom odborov. 
Sociálne kontakty - povolanie učiteľa poskytuje pomerne široké spektrum
kontaktov (od kolegov až po širšiu učiteľskú a neučiteľskú
verejnosť). Tie by mal učiteľ pre svoj rozvoj bohato využívať. 
Spoločenské uznanie učiteľovej práce - predpokladom
k znovunadobudnutiu spoločenského uznania pedagogickej profesie je
jej odhalenie pred verejnosťou. Jednotlivé školy by preto napríklad
mohli preukazovať svoje kvality v zdravej súťaži. 
Dlhodobý dopad učiteľovej práce (spätná väzba) - učitelia zanechávajú
stopu v charakteroch svojich žiakov a bývajú zdrojmi
inšpirácie v hodnotovej orientácii mladých ľudí, hlavne v mravnej
oblasti. 
Ovplyvnenie rodinného života - na jednej strane predstavuje povolanie
učiteľa príspevok k porozumeniu vlastným deťom a ich výchove.
Naopak, vysoká osobná angažovanosť a únava zo sociálnych kontaktov
ale môže brzdiť angažovanosť vo vlastnej rodine. 
K redukcii stresu u učiteľov môže významnou mierou prispieť aj
škola a jej vedenie. The National Education Association zverejnila
Sprievodcu pre zníženie stresu, v ktorom odporúča školám nasledovné
kroky: 
Uistite sa, že učitelia majú rozumné pracovné zaťaženie a adekvátne
prestávky. 
Redukujte alebo eliminujte  málo hodnotné úlohy, najmä ak
interferujú s časom a energiou, ktoré by mohli byť venované vyučovaniu. 
Umožnite učiteľom účasť na rozhodovaní, hlavne ak sa týka dôležitých
profesionálnych a personálnych záležitostí. 
Vytvorte komunikačný systém, ktorý bude informovať učiteľov o školských, 
ročníkových, úsekových a personálnych rozhodnutiach. 
Poskytnite učiteľom príležitosti na rast, postup a povýšenie. Vytvorte
kariérne rebríky a podporte učiteľov pri ašpiráciách na nové pozície. 
Vytvorte školskú klímu, ktorá oceňuje učiteľov a ich prácu. Podporte
ducha kolegiality a spolupráce medzi personálom. 
Eliminujte faktory prostredia spôsobujúce stres, ako hluk, preplnenie a
znečistenie vzduchu. 
Uistite sa, že škola a jej okolie sú bezpečné. Vytvorte postupy na
vysporiadanie sa s rušivými študentmi, vážnymi disciplinárnymi
problémami a problémami, ktoré môžu viesť násiliu v škole. 
 
 
</body>
</html>