PRAVDY A NEPRAVDY O VÍRUSOCH A BAKTÉRIÁCH

Baktérií a ďalších makroorganizmov tu nachádzajú habadej: kvasinky a enterokoky na lavičkách v posilňovniach, od toho ako si na ne sadajú nahí ľudia. Žltačku či zlatého stafylokoka na mandliach. Mikroskopické huby – tie žijú v podstate všade. Či baktériu E. coli, ktorá spôsobila takú sérii tragických úmrtí tento rok v lete v zahraničí… Je potrebné sa báť? Nie. V skutočnosti je to trošku inak. Bez baktérií se žiť nedá a baktérie sa na verejných miestach (a nielen tam, premýšľali ste napríklad niekedy, kto všetko sa dotýkal peňazí, ktoré máte v peňaženke, pred vami?) vyskytujú. A je ich dokonca mnohonásobne viac, než tento krátky výpočet najčastejších typov. To ešte stále neznamená, že nám na každom kroku po ulici hrozí nebezpečenstvo. Hygienička Věra Javorová hovorí: „Baktérie na vzduchu prežívajú rôzne dlhý čas, väčšinou ide o minúty alebo pol hodinu. Tých, ktorí by vydržali v pre ne nepriaznivom vonkajším svetom mnoho hodín až niekoľko dní, tých je naozaj málo.“ Takže aj keby ste si ruky olízali hneď, čo pustíte držadlo autobusu, nie je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ochoriete. Aké sú teda najčastejšie mýty a pravdy o nákazách?

1. Tuberkulóza.
„Keď sa neliečený "tuberák“ pohybuje po svete, nakazí desiatky ľudí."

Lož. Podľa lekárky Hany Cabrnochové je pre prenos tuberkulózy nutný dlhodobý kontakt s pacientom, teda keď s ním strávite najmenej osem hodín, ale aj viac v jednej miestnosti. Potom je reálna možnosť, že se môžete nakaziť. Z držadla na eskalátoroch v metre, ani pri návšteve v nemocnici to vážne nehrozí.

2. Chrípka. „Keď si nebudeš zakrývať pusu pri kýchaní, nakazíš ostatní.“

Pravda. Teda – z veľkej časti. Ani zakrytie úst totiž nepomôže. „Musíme si uvedomiť, že chrípka sa prenáša kvapôčkovou infekciou, teda je potrebné vďaka tomu, že niekto iný v miestnosti kýchne. Nech si však pri kýchnutí zakryjete rukou ústa alebo nie, nemá to takmer význam – rýchlosť kýchnutia je taká, že vírusy sa tak či onak ocitnú počas okamihu na druhej strane miestnosti a rozptýlia sa do ovzdušia, pred tým nie je veľa úniku a nedá se tomu zabrániť,“ popisuje lekárka Jana Divoká. „Jedine, čo má vplyv na to, kto z piatich ľudí v miestnosti s chorým kýcha-júcim podľahne rovnakej chorobe, záleží od toho ako silný má sám momentálne imunitný systém,“ dodáva. Teda: kto nie je podlomený chronickou chorobou, dlhodobým pracovným vypätím, psychickým stresom z rozvodu, choroby dieťaťa, skúšok v škole a podobne, ten len málokedy chorobne podľahne. Aj keby bolo kýchajúcich chorých v miestnosti viac.

3. Žltačka. „Keď si nebudeš umývať ruky, dostaneš žltačku.“

Lož. Respektívne: z veľkej časti. Keby to platilo, tak by každé batoľa, ktoré sa vráti z prechádzky a neumyje si ruky predtým, než niečo zje a oblíže si potom všetky prsty, ležalo choré so žltačkou. Napriek tomu: žltačka je skutočne choroba špinavých rúk, a umývanie rúk po návrate zvonku, pred každým jedlom a po použití toalety minimalizuje riziko nákazy, ktoré našťastie v našich podmienkach nie je veľké. Máte omnoho väčšiu „šancu“, že si žltačku priveziete zo zahraničia z dovolenky, kde je zvlášť v južných krajinách násobne viac nakazených ľudí než u nás, než že ju chytíte, keď si párkrát dáte párok v rožku na ulici, bez toho aby ste si predtým umyli ruky. A pozor: ochorieť žltačkou môžete aj so zmrzliny v stánku s domorodým predavačom, aj keď budete mať ruky sebačistejšie.

4. Syfilis, kvapavka a ďalšie sexuálne prenosné choroby. „Keď si človek sadne na dosku na verejnom WC, hrozí mu nákaza kvapavkou, syfilisom alebo niečím podobne nepríjemným.“

Lož. Práve tieto sexuálne prenosné choroby patri medzi ty najcitlivejšími na okolní vplyvy, takže ak sa ocitajú vo vnútri bezpečia tela, po pár sekundách umierajú. Teoreticky taký prenos sexuálnych chorôb možný je, a kto chce mať šťastné manželstvo, ten to zúfalému partnerovi iste rád uverí. Ale prakticky sa lekármi s takými prenosmi nestretávajú. O tom ostatne svedčí aj jeden medializovaný prípad prenosu sexuálnej choroby v rodine, kedy sa nakazil otec, matka aj dieťa, najprv päťročná dcéra. Policajti sa hneď začali zaujímať, či nešlo o zneužívanie dieťaťa otcom. Na súde sa nakoniec preukázalo, že zdrojom nákazy bol špinavý uterák, ale šlo o rodinu, kde boli hygienické návyky, slušne povedané, pod hranicou normálnych ľudí. Takže je dobré nesadať na dosku na verejných WC, už preto, že sa môžete nakaziť napríklad hubami, ktoré vedia prežívať dlho, ale určite nie kvapavkou či syfilisom. Alebo ste už niekdy videli, že niekto otehotnel potom, čo sa posadil na cudzom spermiami znečistenej záchodovej doske? Tak vidíte. A to spermie vedia na vzduchu bez pomoci prežiť aj dva tri dni.Pri spoločnom stolovaní sa toho vo výchove môže dokázať, ale aj pokaziť veľmi veľa.

Súvisiace články: