STRAVOVANIE ŠTUDENTOV

 

Zlé stravovacie návyky, bohužiaľ, sprevádzajú študentský život mnohých stredoškolákov a vysokoškolákov. Poukazujú na to rôzne výskumy. Jedným z nich je i prieskum projektu podpory zdravia, ktorý tohto roku realizovali pracovníci Krajskej hygienickej stanice Juhomoravského kraja a Zdravotného ústavu v Brne. „Vyhodnotili sme viac ako 600 dotazníkov, ktoré vyplňovali študenti druhých ročníkov. Výsledky sú závažné, ukazujú na rad nedostatkov v stravovacom režime a v zložení stravy,“ uvádza Jarmila Veselá z krajskej hygienickej stanice.

Problém číslo 1: nepravidelnosť stravy

Prieskum ukázal, že takmer polovica opýtaných študentov neraňajkuje, viac než 17 % neraňajkuje a nenosí si ani desiatu. Tí, ktorí obedujú až doma, jedia obyčajne až neskoro popoludní, medzi pätnástou a sedemnástou hodinou. Školskú jedáleň, ktorá umožňuje prísun vyváženej stravy vo vhodnej dobe, využíva len polovica študentov. „Taký stravovací režim vedie u mnohých študentov k značnému nedostatku energie počas vyučovania, čo sa môže prejaviť zhoršenou pozornosťou, malou výkonnosťou a špatnými študijnými výsledkami. Súčasne väčší prísun energie v neskorších hodinách znamená nadbytok nevyužiteľnej energie,“ vysvetľuje Jarmila Veselá.

Problém číslo 2: skladba stravy

Problémom je jednak nepravidelnosť príjmu stravy, ale tiež jej zloženie. Ovocie, zeleninu ani mliečne výrobky mladí ľudia zďaleka nekonzumujú v odporúčanom množstve, naopak dávajú prednosť pochutinám typu solených zemiačikov, sušienok či arašidov a sladeným nápojom, miesto obeda jedia bagety. Podľa hygieničky Jarmily Veselej v spomínanom prieskume štvrtina študentov uviedla, že zeleninu neje vôbec alebo celkom minimálne. Mladým ľuďom potom chýba vláknina, vitamíny a minerálne látky.

Správna strava je prevenciou mnohých chorôb

Nevhodné stravovacie návyky nespôsobia zdravotné problémy ihneď, pokiaľ sa ale ľudia nevhodne stravujú dlhšiu dobu, môže sa neskôr dostaviť chronická zápcha, poruchy trávenia, obezita, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia vrátane infarktu, cievne mozgové príhody a tiež onkologické ochorenia. „Tieto zdravotné problémy nevznikajú náhle a úpravou životného štýlu im možno úspešne predchádzať,“ zdôraznila ďalej Jarmila Veselá.

Aké sú teda odporúčania odborníkov?

1) Raňajky sú základom – na tom sa všetci zhodnú. Celozrnnými a cereálnymi výrobkami sa nič nepokazí. Niektorí odborníci odporúčajú mliečne výrobky, iní naopak teplé raňajky formou obilných kaší či polievok. To už záleží na vás a vašich deťoch, čo preferujete.
2) Nezabúdajte na desiatu. Tú môžu tvoriť ovocie, zelenina, cereálne tyčinky, mliečne výrobky atď.
3) Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každej porcie dennej stravy. Či už ako príloha, či šalát k obedu alebo večeri, samostatne k desiatej či inokedy počas dňa. Odborníci odporúčajú 5 – 6 kusov ovocia a zeleniny za deň.
4) Jedlo by malo byť pravidelné, ideálne servírované v rovnaký čas každý deň a 5 – 6x denne. Posledné jedlo by sme mali konzumovať zhruba tri hodiny pred tým, než ideme spať, aby sme ho stihli stráviť a nezaťažovali tak vnútorné orgány počas noci.

Súvisiace články:
VÝŽIVA DETÍ A DOSPIEVAJÚCICH

VÝŽIVA DOSPELÝCH – ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝŽIVY